Pri diskusii o klimatických zmenách a úspore energie sme zvyknutí debatovať o uhlí, automobilovej doprave či recyklácii odpadu. Dátové centrá však dnes podľa odhadov spotrebujú až 4 % celosvetovej energie a toto číslo sa rapídne zvyšuje.

Veľa aplikácií a dát leží v počítačoch málo či vôbec nepoužívaných, mnoho IT pojektov je motivovaných len spontánnym nadšením pre nové technológie. Aj preto je pri nasadzovaní IT dôležité pýtať sa, či má každý projekt reálny zmysel.

Ak však už nemáte vo firme čo vypnúť a zmazať, najjednoduchší iný spôsob, ako môžu naši informatici pomôcť planéte, je presun do cloudu. Tá istá výpočtová záťaž či objem dát spotrebuje v cloude výrazne menej energie, ktorú navyše globálni cloudoví hráči vyrábajú prevažne z obnoviteľných zdrojov.

V bežných firmách sa na elektrickej spotrebe počítačov šetriť už nedá

Kedysi platilo, že zmenšovaním polovodičov sa zvyšoval výkon procesorov a znižovala ich energetická náročnosť. Šetriť planétu šlo vtedy aj kúpou nového počítača. To už dlhšie neplatí, počítače sú dnes výkonnejšie predovšetkým vďaka zvyšovaniu počtu komponentov, preto ich energetická spotreba rastie. 

Rovnako sa po istých vylepšeniach a výstavbe nových objektov energetická efektivita (tzv. PUE) dátových centier na Slovensku ustálila na hodnote približne 1,8, čo je porovnateľné s firemnými serverovňami vo svete. Stále to však znamená, že ku každej jednotke energie, ktorú spotrebujú počítače, navyše treba 0,8 jednotky na prevádzku samotného dátového centra.

Cloud šetrí energiu dvojako a má ju čistejšiu

Už v oblasti spomínanej vyššie vie cloud výrazne ušetriť, lebo dátové centrá globálnych hráčov sú výrazne energeticky efektívnejšie. PUE v cloude MS Azure je napríklad 1,125, čo sa blíži teoretickému ideálu 1,0.

Aj keď sú postupy cloudových firiem známe, pre naše firmy sú nedosiahnuteľné, pretože pozostávajú z kombinácie umiestnenia dátových centier do chladných či prímorských oblastí a špecifických technológií uplatniteľných len pri budovaní cloudov. 

Cloudoví hráči okrem toho šetria lepšou utilizáciou samotných počítačov. Elektrická spotreba jedného servera je značná aj pri malom výpočtovom zaťažení a nerastie lineárne s výpočtovým výkonom. Napríklad server idúci na polovičný výpočtový výkon aj tak zoberie trištvrte elektrickej spotreby plného výkonu, a aj zapnutý, no „spiaci“ server, ktorý nič neráta, spotrebuje štvrtinu plného odberu. 

Poskytovateľ cloudových služieb však nič také ako spiaci server nemá, lebo v jednom fyzickom serveri na seba vrství výpočtový výkon viacerých zákazníkov tak, aby mu všetko „šliapalo“ naplno.

Aj v našich podnikoch sa používa virtualizácia, ale nie všade a nie tak efektívne, väčšinou sa ponecháva aspoň tretina voľnej bežiacej kapacity kvôli výkyvom v záťaži, či rastúcim požiadavkám.

Oba tieto faktory, efektívna virtualizácia a šetrné dátove centrá spôsobujú, že ten istý výpočtový výkon spáli v cloude len zhruba polovicu energie.

Elektrina používaná cloudovými hráčmi je navyše čistejšia. Kým Slovensko má z obnoviteľných zdrojov približne 10 % energie, v prípade napríklad Microsoftu je to 60 % a Googlu až 100 %. Obaja títo americkí hráči si okrem toho budujú aj vlastné rozsiahle farmy veterných a slnečných elektrární.

Budúcnosť je sľubná, ale v nedohľadne

Jeden z dôvodov, prečo sme sa s energetickou efektivitou samotných počítačov akosi zasekli, je ten, že pri ich stavbe už tridsať rokov používame tú istú architektúru. Pri takom silnom dopyte trhu je však azda nevyhnutné, aby nám výrobcovia priniesli zásadné vynálezy, ktoré energetickú efektivitu opäť posunú k lepšiemu. 

Hovorí sa napríklad o spájaní CPU a GPU do jedného čipu tak, aby sa eliminovala energetická náročnosť ich vzájomného rozhrania. 

Iná vetva výskumu sa týka spomínaného režimu „spánku“, ktorý inovácie sľubujú zmeniť na extrémne efektívny.

To všetko však potrvá, preto dnes môže byť migrácia výpočtového prostredia do cloudu pre informatikov jediným dostupným krokom, ako pomôcť planéte.


Aktuálne novinky nielen z diania vo firme

Automatizácia ohrozí na našom pracovnom trhu predovšetkým ženy

Je množstvo štúdií o dopadoch digitalizácie a umelej inteligencie na slovenský pracovný trh. Známa je napríklad tá od McKinsey ktorá bije na poplach, že sa musíme naučiť lepšie využívať digitálne technológie.  Najviac však zarezonoval materiál OECD, ktorý umiestnil Slovensko na úplne prvú priečku v ohrození pracovných miest automatizáciou spomedzi rozvinutých krajín, kvôli silnému strojárskemu sektoru

Cloud sa stáva kľúčovým pre inovácie

Cloud computing tradične láka firmy najmä rýchlo dostupnými a škálovateľnými zdrojmi či stratou starostí s obstarávaním infraštruktúry a jej prevádzkou.  A predsa sa na Slovensku cloud vo firmách veľmi neujal. Hlavným dôvodom môže byť štruktúra našej ekonomiky. Kým živnostníci a malé firmy si cloud obľúbili na ukladanie súborov, komunikáciu, aj rôzne malo-podnikové aplikácie, väčšinu našej ekonomiky tvorí hŕstka veľkých podnikov a tie

Informatici môžu uvažovať ekologicky najmä presunom do cloudu

Pri diskusii o klimatických zmenách a úspore energie sme zvyknutí debatovať o uhlí, automobilovej doprave či recyklácii odpadu. Dátové centrá však dnes podľa odhadov spotrebujú až 4 % celosvetovej energie a toto číslo sa rapídne zvyšuje. Veľa aplikácií a dát leží v počítačoch málo či vôbec nepoužívaných, mnoho IT pojektov je motivovaných len spontánnym nadšením pre