Ak niekto presúva lokálne servery do cloudu v nezmenenej výpočtovej konfigurácii, zbytočne si svoj pobyt tam prepláca. V cloude sa totiž servery škálujú inak, na ten istý výkon potrebujete podstatne menej výpočtových zdrojov. Získať rovnaký výkon z menších serverov je pritom len jedným z viacerých spôsobov, ako sa dá v cloude ušetriť.

Servery sú vo firmách už teraz zväčša predimenzované. Keď sme napríklad merali vyťaženie lokálnej infraštruktúry v dvoch slovenských výrobných podnikoch, v jednom, stredne veľkom, sme na 30 serveroch namerali mediánovú záťaž CPU len 10 %. Táto nízka hodnota je bežná, pri škálovaní vlastných zariadení je totiž potrebné myslieť na výkyvy v záťaži či budúci rast výkonu, a preto sa vlastný HW nakupuje s výraznou rezervou. Vo väčších korporáciách býva záťaž ešte nižšia – v druhom, veľkom podniku sme namerali mediánové využitie procesorov na 300 serveroch pod 3 %.

Cloud umožňuje pridávať a uberať procesory, pamäť aj disky podľa aktuálnej potreby, a preto nie je potrebné dopredu zaobstarávať rezervnú kapacitu. Načo platiť za vzduch? Iste, pridanie procesora a pamäte si vyžaduje reštart operačného systému, ten ale trvá len pár minút. Pri architektúrach, ktoré sú horizontálne škálované na viacej serverov, treba pridať či ubrať celý jeden server, a vtedy k výpadku nedochádza. Sú verejné cloudy, čo dokážu automaticky vytvoriť a zrušiť server vtedy, keď treba, Azure to napríklad volá „scale sets“.

Ďalším dôvodom, prečo neodporúčam preklápať servery do cloudu spôsobom „jedna k jednej“, je, že jednotkový procesorový výkon vCPU v cloude je často vyšší ako na vašich vlastných zariadeniach, lebo cloudoví poskytovatelia nakupujú stále nové stroje.

Príklad: Vo vlastnom prostredí máte virtuálny server so štyrmi vCPU so záťažou 17 % na procesore E5-2620 V2. Ten má hodnotu benchmark PassMark 1 299. V Azure uvažujete nad univerzálnym serverom triedy D s procesorom E5-2673V4, kde je benchmark podstatne vyšší – 1 805. Preto nepotrebujete štyri, ale len jedno (!) jadro, pričom výsledná záťaž bude na úrovni 4 × 17 % × 1 299 ÷ 1 805 = 49 %, čo je úplne v poriadku. Zákazníkom radíme cloudovú infraštruktúru dimenzovať tak, aby bola využívaná v rozpätí 30 až 70 % celkovej kapacity. Existujúci výkon odporúčame merať počas dlhšieho obdobia a následne zohľadniť jeho smerodajnú odchýlku (standard deviation) – pri serveroch, povedzme, nad 10, je potrebné postupovať konzervatívnejšie.

Ako ďalej znížiť cenu? V cloude sa často platí na minútovej báze, takže ak ide napríklad o vývojový či testovací server, v noci či cez víkendy ho môžete vypínať a ušetriť tak aj dve tretiny nákladov. Ďalej mnoho cloudových poskytovateľov umožňuje rezervovať či predplatiť si kapacitu na isté obdobie, typicky jeden, alebo tri roky a získať tak výraznú zľavu. Spýtajte sa tiež providera, či umožňuje preniesť si existujúce licencie za OS Windows, na tom sa tiež dá výrazne ušetriť, napríklad Azure to umožňuje.

Je tu naviac jeden nový spôsob ako šetriť ďalej. V scenári pripomínajúcom ruské matriošky môžete teraz vnútri jedného virtuálneho servera v niektorých cloudoch rozbehnúť viaceré virtuálne servery. V Azure sa táto funkcia volá „nested virtualization“ a je vhodná na ekonomickú prevádzku veľkého množstva menej zaťažených serverov.

Cloud môže pomôcť výrazne ušetriť, musíte však vedieť, ako správne namapovať existujúci hardvér na infraštruktúru v cloude. Spomínanému veľkému zákazníkovi sme navrhli na úvod nahradiť 750 jadier vlastného domáceho výkonu len 380 jadrami v cloude, pričom by im záťaž stúpla iba na 3,6 %. Ako by to dopadlo u vás?


Aktuálne novinky nielen z diania vo firme

Cloud sa stáva kľúčovým pre inovácie

Cloud computing tradične láka firmy najmä rýchlo dostupnými a škálovateľnými zdrojmi či stratou starostí s obstarávaním infraštruktúry a jej prevádzkou.  A predsa sa na Slovensku cloud vo firmách veľmi neujal. Hlavným dôvodom môže byť štruktúra našej ekonomiky. Kým živnostníci a malé firmy si cloud obľúbili na ukladanie súborov, komunikáciu, aj rôzne malo-podnikové aplikácie, väčšinu našej ekonomiky tvorí hŕstka veľkých podnikov a tie

Informatici môžu uvažovať ekologicky najmä presunom do cloudu

Pri diskusii o klimatických zmenách a úspore energie sme zvyknutí debatovať o uhlí, automobilovej doprave či recyklácii odpadu. Dátové centrá však dnes podľa odhadov spotrebujú až 4 % celosvetovej energie a toto číslo sa rapídne zvyšuje. Veľa aplikácií a dát leží v počítačoch málo či vôbec nepoužívaných, mnoho IT pojektov je motivovaných len spontánnym nadšením pre

Na informatiku budúcnosti sa dá pripraviť najmä zjednodušovaním a lepším zabezpečením. Oboje je možné v cloude

Počítače zásadne menia azda všetky stránky našich životov. Medzi výnimky, kde toho veľa zostáva po starom, patrí aspoň v našich končinách paradoxne samotná informatika. Iste, aj u nás sú progresívne firmy, ktoré sa inšpirujú modernými IT riešeniami v zahraničí a je aj veľa takých, ktoré prinášajú vlastné originálne inovácie. Keď však ide o priemernú slovenskú organizáciu,